Prečo je dobré nechať si fotenie svadobných portrétov na iný deň ako svadobný?

 

Aj keď si myslím, že článkov na túto tému sa v minulosti popísalo už nespočetne veľa krát, rád by som Vám to, milí čitatelia, priblížil z toho môjho pohľadu.

 

Drahí snúbenci, určite ste pri organizovaní svadobného dňa strávili dlhé chvíle, okrem iného, aj plánovaním fotenia svadobných portrétov.

Existujú páry, ktoré sú stotožnené so zhonom a viac menej improvizovaným fotením portrétov, ktoré zvládnu za pár chvíľ, keď sa potajomky odkradnú z oslavy.

Na druhej strane sú tu páry, ktoré uprednostnia čas strávený s priateľmi a rodinou, radi si užijú príjemnú oslavu, krájanie torty, hudbu a tanec.

Vedia, že  skutočná hĺbka emócií a nefalšovanej odovzdanosti jeden druhému sa odrazia na ich svadobných portrétoch, ktoré si zvolili v iný, menej rušný deň.

Osobne, mám takéto fotenia najradšej, pretože nič nevyzerá na fotkách horšie ako svadobné šaty poliate vínom a nič nevyzerá tak dobre, ako fotografie s poriadnou prípravou.

 

Napriek tomu však, síce pradoxne, ale predsa len musím priznať, že nieje vôbec podstatné či má nevesta perfektné vlasy a ženích dokonale vyžehlený oblek.

Najkrajšie fotografie nedosiahnete len skvelým nasvietením, alebo dobrou retušou.

Dôležité je to, že Vám do rúk dvaja mladí ľudia vložili svoju úplnú dôveru a že práve Vy ste tým človekom, ktorý má schopnosť zachytiť lásku, šťastie  a súznenie dvoch duší v tej najrýdzejšej forme.

 

Možnosť takéhoto fotenia sa mi naskytla pri Ivane a Pavlovi, ktorí si ma vybrali ako svojho svadobného fotografa.
Paľo a Ivana mali svoj vysnívaný svadobný deň v ich rodisku, tu v Sabinove. Obaja sa mi však priznali, že si tajne zamilovali Prahu a ja som už vtedy tušil, že naša spoločná fotografická púť povedie práve tam.

Pri fotení myslím, musíte byť tak trošku  dobrodruh a nechať sa nahovoriť na čokoľvek. Mám rád výzvy a preto sme s Palim a Ivanou zorganizovali malý výlet do Čiech.

 

                                                                                                                                          .    .    .    .    .   .    .    .    .    .

 

Sú štyri hodiny ráno – všetci máme ešte trochu zlepené oči a zborovo zývame. Vo vzduchu  už ale cítiť nepopierateľné očakávanie a vzrušenie z dňa, ktorý nás čakal.

Vyberáme sa ešte tichým ranným mestom, všade je pokoj, počuť iba cvakanie uzávierky. Našou prvou zastávkou je metro, ktoré sa naopak hekticky hemží ľuďmi ponáhľajúcimi sa do práce.

Škeríme sa jeden na druhého, vládne dobrá atmosféra a tak využijeme ruch prichádzajúcich a odchádzajúcich ľudí a urobíme zopár cvakov v dave.

Naším cieľom je však slávny Karlov most, na ktorom je už aj napriek skorej rannej hodine celkom rušno. Stretávame zopár turistov, nejakých domácich a sem tam zahliadnem aj kolegu s fotoaparátom.

Ranná Praha nám ponúka zaujímavú atmosféru, ponad most sa tajuplne prevaľuje hmla a tak sa chytám príležitosti a okamžite začíname fotiť. Scéna pre foťákom pôsobí takmer až filmovo, žiadne špeciálne efekty však nepotrebujeme. Pomaly vychádza slnko a ja  cítim, že sa pred nami črtá  sľubný, teplý letný augustový deň a vyhliadky na dobré fotografie.

Veď..posúďte sami 🙂